RÍM

San Pietro

Chrám sv. Petra v Ríme, postavený na náklady cisára Konštantína nad miestom svätcového umučenia po r.320, sa nachádza v miestach prevažne pohanského pohrebiska neďaleko Neronového „cirku“, kde bol podľa tradície v roku 67/68 umučený apoštol Peter. Prvou pamätnou stavbou v mieste hrobu bolo „tropaion“, znamenie víťazstva. Aby sa apoštolov pomník dostal do stredu absidy, bola na južnej strane postavená umelá plošina. Hrob apoštola bol ozdobený stĺpmi ovinutými úponkami révi s hroznami. Steny svätyne pokrývajú mozaiky.

Pápež Július II. Nechal schátralú ranno-kresťanskú stavbu strhnúť. Základný kameň k radikálnej prestavbe bol položený 18. apríla 1506. Donato d´Angelo Bramante navrhol centrálnu stavbu s kupolou. Raffaelo Santi chcel chrám rozdeliť na sedemloďový. Za pápeža

Pavla III. ukončili stavbu centrálnej časti chrámu. Michelangelo Buonarroti /1475-1564/, povolený na stavbu v roku 1546, mohol podľa svojich plánov dokončiť západnú časť. Kupolu dostaval Giacomo della Porta. Za pápeža Pavla V. realizoval Carlo Maderno problematický východný uzáver. Oválne námestie lemované kolonádou so 140-imi sochami svätcov naplánoval Giovanni Lorenzo Bernini – symbolizuje otvorenú náruč cirkvi.

Podľa svedectva Rehora Tourského bolo v stredoveku možné nahliadnuť okienkom do pietneho priestoru zvaného confessio a zhliadnuť svätcov hrob. V novej bazilike sv. Petra to nie je možné, nad svätcovým hrobom stojí pápežský oltár pod bronzovým baldachýnom neseným štyrmi špirálovými, ktoré sú pripomienkou Konštantínovej baziliky. Na jeho rohoch sú sochy anjelov a celok je korunovaný nadstavcom zo štyroch volutových rebier ukončených krížom. Oltár je ranným dielom Berniniho z rokov 1624-1633. Tento istý autor vytvoril v rokoch 1657-1666 na objednávku pápeža Alexandra VII. Tzv. Cathedru Petri uprostred chórovej tribúny. Jedná sa o sedadlo z karolínskej doby uchovávanej ako relikvia, ktorá nesie postavy štyroch cirkevných otcov.

Chrám sv. Petra je centrom katolíckeho kresťanstva a má prednosť pred všetkými ostatnými európskymi chrámami. Púť do chrámu sa behom doby zmenila z aktu pokánia a vzdania úcty hrobom apoštolov na hold pápeža. Katolícki biskupi ju musia podniknúť každých 5 rokov. Kresťania z celého sveta sú prítomní pri bohoslužbách Sv. Otca v dňoch sviatkov alebo chcú Sv. Otca vidieť pri audiencii. Zvlášť mohutné prúdy pútnikov sú očakávané v rámci Svätého roka, ktorý sa opakuje každých 25 rokov. Vtedy sa otvára predný portál chrámu, tzv. Porta Sancta, ktorý je v medziobdobí zamurovaný. Pútnici sa dotýkajú palca sochy tróniaceho sv. Petra od Arnolfa di Cambio, vďaka tomuto zvyku je prst už značne vyhladený.

Santa Maria Maggiore

jeden zo siedmych rímskych pútnických kostolov je zároveň jednou zo štyroch patriarchálnych bazilík, v ktorých je umiestnený pápežský oltár. Liber Epilogorum dominikána Bartholomeja z Tridenta z roku 1244 zaznamenáva pútnickú legendu, podľa ktorej sa v noci 5. augusta 352 zjavila Panna Mária pápežovi Liberiovi a patriciovi Janovi a prikázala im, aby na jej počesť postavili kostol na tom rímskom pahorku, na ktorom ráno nájdu sneh. Na Esquiline potom našli snehové pole v tvare pôdorysu baziliky. Historicky potvrdená je stavba baziliky za pápeža Sixta III. potom, čo koncil v Efeze potvrdil dogmu o ľudskej a božej prirodzenosti Krista, a tým aj uctievanie Márie ako bohorodičky. Vtedy vznikla trojlodova stĺpová bazilika.

Uctievaným obrazom je mariánska ikona, považovaná za najvýznamnejší mariánsky obraz v Ríme. Jej preslávenie je dôsledkom dlhej tradície mariánskej svätyne, v ktorej je uchovaná ikona. Ikona, ktorú údajne namaľoval sám sv. Lukáš, predstavuje titulárnu patrónku kostola a jej existencia je doložená už v 8. storočí. Svedčí o tom procesia usporiadaná za pontifikátu Štefana II. Pri slávnosti nanebovzatia Panny Márie v noci z 14. na 15. august. Pri ňom bola slávnostne nesená ikona Krista Spasiteľa z kostola San Lorenzo Fuori le Mura s početnými zastávkami cez Fórum až so Santa Maria Maggiore. Tento zvyk zrušil až pápež Pius V.

Ikona bola pôvodne uchovaná v uzavretom „tabernáklu“ nad dverami baptisteria a ukazovali ju iba niekoľko málo dní v rámci liturgického roka. Posledný krát popisuje jej umiestnenie Durandus okolo roku 1290. Pri procesiách na mariánske sviatky bola z „tabernáklu“ vyberaná. Od roku 1295 bol milostný obraz údajne vystavený pod voľno stojacim baldachýnom. Popudom tomu mohlo byť početné zasľúbenie pri niektorej z morových epidémií. V roku 1378 nechal Agapitus Colonna zriadiť pod mariánskym obrazom medzi stĺpmi baldachýnu oltár.

V súvislosti s novým umiestnením ikony bola postavená nová apsida, ktorú v roku 1295 dozdobil Jacopo Torriti mozaikou Korunovania Panny Márie. Okrem toho boli jasličky, ktoré vznikli snáď už za pápeža Rehora III., doplnené okolo roku 1289 sochami od Arnolfa di Cambio. Za pápeža Sixta V. boli umiestnené do tzv. Sixtínskej kaplnky, postavenej Dominikom Fontanou v roku 1585 a umiestnenej po pravej strane chrámu. Ako jej proťajšok postavil Flaminio Ponzio na objednávku pápeža Pavla V. tzv. Pavlovskú kaplnku, do ktorej bol umiestnený milostný obraz zasadený do zlatého rámu neseného anjelmi. V roku 1870 obdržala ikona čestný titul Salus Populi Romani.

San Giovanni in Laterano

Na južnej strane námestia stojí kostol San Giovanni in Laterano, ktorý dal v 4. storočí postaviť Konštantín Veľký na múroch paláca Lateránov, jeden z piatich patriarchálnych kostolov „matka a hlava všetkých kostolov Ríma a sveta“. Od 10. do 16. storočia ho viackrát prestavovali a dnešnú barokovú podobu s dvoma zvonicami dostal v polovici 16. storočia, kým impozantná neskorobaroková čelná fasáda s atikou ozdobenou sochami a nápadnou už zďaleka., pochádza z roku 1735 a nový chór bol pristavaný r. 1885. Prostredný z piatich portálov má antické bronzové dvere z Curie Julia.

Štyri stupne vedú k priečnej lodi. V strede v popredí stojí pápežský oltár /Artale papale/, vyhradený pápežovi alebo jeho zástupcovi, tabernákulum pochádya z r. 1369, medzi relikviami sú hlavy apoštola Petra a Pavla.

Chór je bohato vyzdobený mramorom a v apside má starú, ale značne reštaurovanú mozaiku z r. 1290. V pravej bočnej lodi vidíme na zadnej strane prvého piliera strednej lode premaľovanú fresku, ktorú pripisujú Giottovi /Bonifatius VIII. Vyhlasuje prvý svätý rok – jubilejný rok 1300/. V kostole je veľký počet náhrobkov.

Lateránsky palác

Na severnej strane Lateránskeho kostola stojí Lateránsky palác. Bol postavený roku 1586 namiesto starého paláca, zbúraného roku 1308, ktorý od čias Konštantína Veľkého obývali pápeži. Dnes je sídlom rímskeho biskupského úradu.

Severovýchodne oproti Lateránskemu palácu, v budove zo 16. storočia sa nachádzajú Sväté schody, Scala Santa, majú 28 mramorových stupňov /kvôli ochrane pokrytých drevom/, po ktorých údajne viedli Krista s tŕňovou korunou pred Piláta v jeho jeruzalemskom paláci, na pamiatku toho sa po nich smie vystupovať iba po kolenách. Hore za mrežami je kaplnka Sancta Sanctorum /mozaika z 13. storočia/.

Santa Croce in Gerusalemme

Z Piazza di Porta San Giovanni sa dostaneme po Viale carlo Felice na východ ku kostolu Santa Croce in Gerusalemme, jednému zo siedmych kostolov, ktorý založila možno už sv. Helena, r. 1743 bol renovovaný.

Severne oproti kostolu sa nachádza Múzeum hudobných nástrojov, so zbierkou hudobných nástrojov od antiky až po rok 1800, medzi nimi je aj nemecké clavicembalo /1537/.

Coloseum

Na juhovýchodnom konci Via dei Fori Imperiali a v blízkosti Fora Romana stojí Koloseum /Colosseo/, nazývané aj amfiteáter Fláviovcov, jedna z najslávnejších stavieb sveta. Koloseum so svojimi presne rytmizovanými proporciami bolo odjakživa symbolom veľkosti Ríma. Vespasián ho r. 72 n. l. dal postaviť na tri poschodia, Titus ho zvýšil o štvrté a r. 80 n. l. ho slávnostne otvorili stodňovými zápasmi a štvanicami na zver /asi 1000 gladiátorov, 5000 zvierat/. Koloseum má elipsovitý pôdorys. Pozdĺžna os meria 188 m, priečna 156, výška od podlahy je 48,50 m. Vonkajšia strana je postavená z travertínových kvádrov, vnútri bol použitý aj tuf a tehly. Na zachovanej severovýchodnej strane vidieť zvonku štyri poschodia, prvé tri s arkádami, ktorých piliere sú ozdobené dórskymi, iónskymi a korintskými polostĺpami, štvrté poschodie tvorí uzavretý múr s oknami medzi korintskými pilastrami. Už v stredoveku sa pri zemetrasení zničila časť múrov. Ruiny slúžili rímskej šľachte ako pevnosť, neskôr ich využívali ako kameňolom, až pápež Benedikt XIV. zasvätil stavbu Kristovmu umučeniu pre krv martýrov, čo sa v nej preliala. Bronzový kríž, ktorý r. 1926 znova postavili v aréne, pripomína, že za čias cisárov umierali v Koloseu kresťanskí mučeníci. Hoci sa dve tretiny stavby už nezachovali, pôsobí zvyšok ešte vždy veľkolepým dojmom.